Ako premeniť strach na najlepšie dobrodružstvo (1. časť)
Chystáš sa do sveta? Sme v tom s tebou! Predstava, že zbalíš celý svoj život do dvoch kufrov a odídeš študovať niekam, kde nikoho nepoznáš, vie poriadne zdvihnúť tlak. V prvej časti nášho sprievodcu sa pozrieme na úvodnú trojicu zo zoznamu Top 6 najväčších strašiakov – sociálnu izoláciu, jazykovú bariéru a stratu komfortnej zóny. Ukážeme si, ako s tvojou psychikou zamáva model kultúrnej adaptácie, prečo sú tvoje pocity úplne normálne a ako ich vďaka reálnym skúsenostiam starších študentov s prehľadom zvládnuť.
Na jednej strane cítiš obrovské nadšenie, no na druhej ti hlavou víria otázky typu: „Čo ak si nenájdem kamošov? Čo ak nebudem rozumieť? Zvládnem sa vôbec sám o seba postarať bez full-servisu od rodičov?“
Máme pre teba dôležitý odkaz hneď na začiatok: tieto pocity sú úplne normálne a prechádza si nimi každý jeden študent.
V tomto článku si posvietime na Top 6 najväčších obáv, ktoré ťa pred odchodom môžu strašiť. Ukážeme si, ako s tvojou psychikou zamáva takzvaný U-Curve model kultúrnej adaptácie, pripravili sme pre teba praktické rady, vďaka ktorým premeníš strach na tvoje najlepšie životné dobrodružstvo a reálne skúsenosti študentov, ktorí si týmto procesom úspešne prešli.
U-curve model (zdroj: https://internationaloffice.berkeley.edu)
Pozrime sa na Top 6 obáv študentov a ukážme si, v ktorej fáze ťa dobehnú, čo presne sa vtedy deje s tvojou psychikou a ako situáciu zvládnuť.
1. Sociálna izolácia a samota („Nikoho tam nepoznám“)
Strach, že si nenájdeš priateľov, zostaneš na všetko sám a večery stráviš zatvorený na izbe s Netflixom a pocitom osamelosti.
1. fáza – Medové týždne: 4 až 6 týždňov
Táto obava ťa desí pred odchodom, no po prílete ju okamžite prevalcuje prvá fáza adaptácie. Tvoj mozog zaplaví dopamín z nového prostredia. Všetko je pre teba vizuálne zaujímavé a vzrušujúce. Cítiš sa ako na predĺženej dovolenke a tvoja odvaha je na maxime. Psychika je v stave eufórie, čo ti dáva obrovskú energiu nadväzovať kontakty. Pozor však, ak túto fázu „prespíš“ na izbe, hrozí, že priepasť samoty ťa o to tvrdšie zasiahne neskôr, keď táto energia vyprchá.
Riešenie: Využi tento počiatočný dopamínový boom na maximum. Nečakaj v kúte, že ťa niekto osloví. Všetci prváci prežívajú to isté a hľadajú záchytné body. Pred nástupom na univerzitu ťa spojíme s ďalšími slovenskými študentmi, ktorí tam budú s tebou. Určite sa im ozvi alebo využi túto Bloomo komunitu naplno. Ak tvoja škola ponúka aplikáciu na spoznávanie ako napríklad Goin určite neváhaj a spoj sa s ľuďmi z istého oboru alebo s podobnými záľubami. Takisto využi hneď prvý týždeň (Orientation Week), na prednáške si bez váhania prisadni k niekomu a povedz: „Ahoj, som tu nový, môžem si prisadnúť?“ Zapisuj sa do študentských klubov a asociácií, kým máš otvorenú a nadšenú myseľ.
Skúsenosť študenta:
„Prvý týždeň sa niesol skôr v duchu dovolenky. Spolu s mojou spolubývajúcou sme spoznávali kampus aj mesto, stretávali sme našich nových spolužiakov a hľadali skryté miesta. Táto počiatočná sieť ľudí bola kľúčová, keď neskôr prituhlo.“ (Tamara, NHL Stenden)
„Keď sme dorazili, pršalo a bola zima. Z nejakého dôvodu som sa tak zľakla, že som chcela hneď aj odísť späť domov. Všetko sa však zmenilo môj tretí deň, keď sme išli pešo cez celé mesto a prvýkrát som uvidela tú architektúru naživo. Prekvapili ma ľudia okolo – všetci boli veľmi otvorení, usmiati. Pred začiatkom školy sme začali chodiť na čoraz viac výletov, našla som si prácu a život sa otočil dobrým smerom. Odvtedy viem, že dokážem čokoľvek.“ (Martina, NHL Stenden)
„Svoje prvé týždne si pamätám úplne presne. Od začiatku som bola nadšená a cítila som sa v Haagu ako doma. Bolo to, akoby som tam už niekedy v živote bola, hoci som do Holandska prišla po prvýkrát.“ (Ella, Haag)
2. Jazyková bariéra („Čo ak im nebudem rozumieť?“)
Hoci vieš po anglicky, máš strach z akademickej angličtiny, rýchleho tempa reči rodákov, ich prízvuku alebo z toho, že „zamrzneš“, keď budeš musieť prehovoriť.
2. fáza – Kultúrny šok: 4 až 5 týždňov
Tu narážaš na tvrdé dno U-krivky. Po 6 týždňoch novosť vyprchá a nastupuje kognitívne preťaženie. Tvoj mozog musí 24/7 dešifrovať cudzí jazyk, prekladať kontext, tóny hlasu a kultúrne narážky. Je to preňho obrovská energetická spotreba. Výsledkom je psychická únava, podráždenosť a pocit, že strácaš schopnosť vyjadriť sa. Jazyková bariéra zrazu vyzerá trikrát vyššia, než reálne je, len preto, že tvoj mozog je vyčerpaný.
Riešenie: Zníž nároky na seba. Dovoľ si robiť chyby a hovoriť gramaticky nesprávne. Nikto ťa nebude súdiť, všetci sú na tom podobne. A čo je najdôležitejšie, univerzita si ťa vybrala, spravil si maturitu alebo jazykový test, takže na to jazykovo určite máš. Taktiež na univerzite sú na toto pripravení a zo začiatku poskytujú pomoc pri akademickom písaní a vyjadrovaní, takže neboj sa, podporu od univerzity dostaneš. Keď mozog unavený z prekladania dostane priestor a prestaneš naňho tlačiť, prirodzene prejdeš do fázy postupného prispôsobenia, kedy sa zrazu pristihneš pri tom, že v cudzom jazyku už automaticky premýšľaš bez vnútorného prekladania.
Skúsenosť študenta:
„Zvykanie si na iný štýl výučby v cudzom jazyku so sebou spočiatku prinieslo frustráciu. Mala som pocit, že všetko je príliš náročné. Jazyk ma unavoval. No po pár mesiacoch prišiel zlom, mozog prepol a v druhom semestri som už popri škole zvládala v angličtine aj pracovať.“ (Tamara, NHL Stenden)
„Na začiatku štúdia som pociťovala, že v angličtine medzi kamošmi neviem veľmi ukázať moju osobnosť. S bilingválneho gympla som bola zvyknutá na akademickú angličtinu, ale vyjadrovanie medzi kamarátmi bolo občas náročnejšie. Na konci zimi som ale pocítila, že moja osobnosť sa ukazuje aj v angličtine a že sa cítim sama sebou.“ (Karolína, NHL Stenden)
„Najväčšiu jazykovú bariéru som pocítila v práci, kde mi moji kolegovia v reštaurácii veľmi nerozumeli. Nevedeli sme sa po anglicky pochopiť a častokrát to vytváralo nepríjemné a frustrujúce situácie. Po čase som začala v reštaurácii používať tú najjednoduchšiu angličtinu a vtedy sme si zrazu všetci začali rozumieť.“ (Karolína, NHL Stenden)
3. Strata komfortnej zóny a nezávislosť („Musím sa o seba postarať sám“)
Zrazu neexistuje full-servis od rodičov. Prichádza realita: varenie, pranie, nakupovanie, upratovanie, platenie účtov a manažment času medzi školou a životom.
2. fáza – Kultúrny šok: 4 až 5 týždňov
V prvej fáze (Medové týždne) ti dospelosť prišla zaujímavá a oslobodzujúca. No v druhej fáze, kedy sa celkové emócie prepadajú, začne chýbať rodinné zázemie. Psychologicky zažívaš stratu primárnych oporných bodov – domáce jedlo, vôňa domova, zaužívané rituály s rodičmi. Keď sa k tomu pridá stres zo školy, bežné domáce práce už nevnímaš ako slobodu, ale ako nesmiernu záťaž, ktorá ťa oberá o posledné zvyšky mentálnej energie.
Riešenie: Proti tomuto chaosu musíš nasadiť vedomú štruktúru. Ešte doma s rodičmi natrénuj základy. V zahraničí si vytvor pevnú dennú rutinu (rovnaký čas vstávania, naplánované dni na nákup a pranie). Rutina výrazne znižuje únavu z rozhodovania, takže tvoj mozog nemusí neustále premýšľať nad samotným prežitím, keď potrebuje riešiť školu.
Skúsenosť študenta:
„Keď opadlo prvé nadšenie z toho, že sme sami mimo domova, November bol pre mňa definitívne najťažším mesiacom. Zistila som, že isté povinnosti a realitu dospelého života musím iba akceptovať, pretože sa nedajú zmeniť. Pomohlo mi až to, keď som si v druhom semestri našla stabilnú prácu a režim.“ (Tamara, NHL Stenden)
„Keď som prišla do zahraničia, vedela som variť aj prať, no prihodili sa mi trapasy, na ktoré ma mamka nepripravila. Napríklad montovanie roliet. Tri hodiny sme sa so spolubývajúcou čudovali, prečo to nejde, až kým sme si nevšimli, že sme zabudli prepnúť gombík na vŕtačke z odskrutkovania na skrutkovanie. Alebo skladanie nábytku z IKEA – jedna skriňa nám zabrala šesť hodín, a keď sme skúsili otvoriť zásuvky, zistili sme, že sme jednu celú časť namontovali opačne. Neboli sme ďaleko od zrútenia, no nakoniec sme to so smiechom zvládli.“ (Martina, NHL Stenden)
„Po nadšení prišlo trochu náročnejšie obdobie, najmä preto, že som sa snažila preniesť svoje rutiny zo Slovenska do nového prostredia. Napríklad som chcela vstávať v rovnaký čas ako doma, no bolo to celkom náročné, keďže v Holandsku slnko vychádza a zapadá v inom čase a mala som aj úplne iný denný režim. (Teraz mi to ale vlastne vyhovuje viac ako na Slovensku! :D)“ (Ella, Haag)
2. časť blogu zverejníme už čoskoro…