Ako premeniť strach na najlepšie dobrodružstvo (2. časť)
V prvom diele nášho sprievodcu sme sa úspešne popasovali s prvou polovicou zo zoznamu Top 6 najväčších obáv pred štúdiom v zahraničí. Zistili sme, ako zvládnuť počiatočnú samotu, cudzí jazyk a náhlu stratu rodičovského full-servisu. V tomto druhom diele plynule nadväzujeme a posvietime si na zvyšné tri strašiaky: strach z akademického zlyhania, finančný stres a finálnu fázu kultúrneho šoku. Priprav sa na ďalšiu dávku overených rád a skúseností od študentov, vďaka ktorým premeníš strach z neznáma na svoju najväčšiu výhodu!
4. Akademické zlyhanie („Zvládnem ten nápor?“)
Systém na zahraničných univerzitách býva často iný, praktickejší, no vyžaduje viac kritického myslenia a samostatnosti. Bojíš sa, že sklameš seba alebo rodičov, ktorí do teba investovali.
Prechod z 2. fázy do 3. fázy
Postupné prispôsobenie: 4 až 12 týždňov Strach z akademického zlyhania vrcholí na prelome novembra a decembra (dno krivky). Tvoja psychika pod vplyvom stresu upadá do tunelového videnia, keď jeden horší test vnímaš ako definitívne zlyhanie celej misie. Po vianočnom oddychu doma však nastupuje fáza prispôsobenia. Tvoj nervový systém sa upokojí, zvykne si na nový formát testov a štýl prednášok. Uvedomíš si, že systém má iné pravidlá, no dajú sa naučiť. Tvoje akademické sebavedomie začína opäť rásť.
Riešenie: Zahoď prehnaný perfekcionizmus a slovenské štandardy bifľovania. V zahraničí sa cení proces, argumentácia a diskusia. Svoje hodnotenie dostaneš za kontinuálny proces práce a nie jednorázovým testom. Preto treba byť disciplinovaný a konzistentný. Komunikuj s profesormi – na západe je úplne bežné chodiť na konzultácie a otvorene povedať, že niečomu nerozumieš alebo sa na niečo spýtať alebo aj kľudne poprosiť o pomoc. Učitelia to berú ako prejav vysokej motivácie a záujmu, nie neschopnosti a vystupujú aj ako tvoji coachovia.
Skúsenosť študenta:
„V novembri sa naplno rozbehol prvý semester, objavili sa prvé skúšky a výsledky, ktoré určite nešli podľa mojich očakávaní a slovenských štandardov. Musela som pochopiť, že v zahraničí je v poriadku nedosahovať hneď excelentné výsledky. Zlom prišiel na začiatku druhého semestra, kedy som sa zapojila do asociácie International Business a získala post pomocnej manažérky, čo mi neskutočne zdvihlo sebavedomie.“ (Tamara, NHL Stenden)
„Bol to pre mňa veľký šok. Na univerzite od nás očakávali, že sami prídeme so všetkými nápadmi na projekty, naučíme sa ich analyzovať aj implementovať. V škole chceli, aby sme boli iniciatívni. Postupne som si však na tento nový vzdelávací systém a na to, že študujem v multikultúrnom prostredí, zvykla. Koncom prvého modulu, stres opadol.“ (Martina, NHL Stenden)
„Začiatok akademického roka bol pre mňa náročný. Z gympla a hlavne z maturitného ročníka som bola zvyknutá na množstvo teórie, poučiek a učenia sa naspamäť. Bola som zvyknutá na tlak v škole a presné inštrukcie od učiteľov. Toto som však v Holandsku nedostala. Škola sa mi zdala neorganizovaná a priveľmi voľná. Všetko bolo na nás a učitelia nám na všetko odpovedali, že ako to spravíme tak bude dobre. Veľmi ma to rozhodilo a dlho som mala pocit, že sa nič neučím. Po asi pol roku som si na tento štýl zvykla a pochopila, že toto voľnejšie vyučovanie je preto aby sme sa sami vynašli a používali naše kritické myslenie a nespoliehali sme sa na učiteľov, že nám presne povedia čo a ako máme robiť.“ (Karolína, NHL Stenden)
5. Finančný stres („Čo ak nevyžijem?“)
Život v zahraničí býva drahší. Obava z toho, či správne odhadneš rozpočet, alebo či ťa tlak nedostatku peňazí nezačne psychicky valcovať.
Prechod z Kultúrneho šoku do Prispôsobenia: 4 až 12 týždňov
Finančná neistota priamo útočí na tvoju základnú potrebu bezpečia. V období kultúrneho šoku ti neúspešné hľadanie brigády kvôli chýbajúcemu lokálnemu jazyku znásobuje pocit bezmocnosti. Psychika prepína do módu úzkosti. Zlom prichádza v 3. Fáze (Postupné prispôsobenie). Už vieš, ako funguje trh, tvoja sieť známych sa rozširuje, získaš prvé lokálne tipy na prácu a tvoje prežívanie sa mení z pasívneho stresu na aktívne riešenie situácie.
Riešenie: Zbav sa ilúzie, že rozpočet udržíš „od oka“. Rozdeľ si peniaze striktne na týždenné vreckové. Áno ubytovanie v zahraničí je drahšie ako sme zvyknutí, za to na druhej strane cena potravín je už o niečo bližšia našim cenám. Určite si zisti si dopredu štátne schémy – mnohé krajiny (napr. Dánsko, Holandsko) výrazne finančne podporujú pracujúcich študentov prostredníctvom grantov a benefitov. Hľadanie práce ber ako proces, ktorý trvá 2-3 mesiace, nie ako okamžité zlyhanie. Keď chceš mať náskok, príď do tvojho univerzitného mesta už v lete pred začiatkom školy a začni si brigádu hľadať v predstihu.
S týmto si zvýšiš šancu nájdenia brigády pred začiatkom semestra, čo ti určite odbremení ramená od veľkého stresu. Taktiež primerný zárobok študenta v zahraničí na hodinu je okolo 11 Eur a viac čo ti určite pomôže s výdavkami. My v Bloomo ti určite odporúčame ísť do zahraniačia s rezervou aspoň 3 tisíc Eur na začiatok, kým si nájdeš prácu a dostaneš granty od štátu.
Skúsenosť študenta:
„Od augusta som si hľadala prácu, ktorú je kvôli jazyku v cudzine ťažké zohnať. To ma veľmi frustrovalo. No koncom novembra som si prácu konečne našla. Keďže štát poskytuje pracujúcim študentom granty a benefity, zrazu som mala pocit, že je o mňa postarané a finančný stres opadol.“ (Tamara, NHL Stenden)
„Môj zlom k lepšiemu nastal, keď som zmenila prácu a začala robiť v kuchyni. Pracoval tam už jeden Slovák a Holanďania v reštaurácii vedeli základné frázy po slovensky. Konečne som sa začlenila medzi domácich a necítila som sa ako cudzinec. Zároveň som dostala granty od vlády, čo mi prinieslo obrovský pokoj na duši.“ (Martina, NHL Stenden)
„Do Holandska som išla s tým, že nájsť si prácu nemôže byť až také ťažké. Keď som si v prvý mesiac nič nenašla a nikto mi na prihlášku ani neodpovedal začala som panikáriť. Stačil jeden rozhovor v škole s mojou holandskou spolužiačkou o tom, že stále nemám prácu a do týždňa som pracovala s ňou v reštaurácii kde sa ona spýtala šéfky, či by som tam mohla pracovať.“ (Karolína, NHL Stenden)
6. Kultúrny šok a neschopnosť zapadnúť („Budem tam cudzinec“)
Strach z iných zvykov, mentality, humoru a nastavenia spoločnosti. Pocit, že do daného prostredia proste nepatríš.
4. fáza – Adaptácia: 4 až 12 týždňov
Kultúrny šok ťa izoluje a vyvoláva silnú túžbu utiecť domov. Avšak, ak toto dno krivky vydržíš, cez fázu prispôsobenia sa na jar dostaneš do finálnej fázy Adaptácie. Tvoj mozog kompletne reštrukturalizoval svoje schémy. Nové prostredie už nevyhodnocuje ako hrozbu, ale ako bezpečné a známe územie. Dosahuješ nový emocionálny vrchol. Cítiš sa sebaisto, kultúrne rozdiely ťa už nedráždia, ale obohacujú a stávaš sa plnohodnotnou verziou seba samého v medzinárodnom kontexte.
Riešenie: Prijmi fakt, že kultúrny šok je prirodzená biologická reakcia na zmenu, nie tvoja osobná chyba. Udržuj kontakt s domovom, ale s mierou – nevis na telefóne hodiny, inak fyzicky zostaneš v zahraničí, no mentálne doma, čo adaptáciu úplne zastaví. Otvor sa novým zvykom a na jar zistíš, že tvoj domov je už na oboch stranách hraníc. S tým, že si na medzinárodnej univerzite prichádza výhoda, že spolu s tebou tam je veľa iných medzinárodných študentov, ktorí si prechádzajú cez to isté. Navyše, v západných krajinách všetci domáci vedia vynikajúco po anglicky takže sa určite nestratíš.
Skúsenosť študenta:
„Najhorším obdobím bol prelom jesene a zimy. Nechuť zostať v zahraničí stúpala, pretože sa všetko zdalo príliš náročné. Najväčšou pomocou však bola moja rodina na telefóne a noví priatelia, ktorí ma podporovali. S príchodom jari prišiel nával novej energie, veci opäť nabrali obrátky, prišla fáza adaptácie a ja som sa v krajine začala cítiť ako doma.“ (Tamara, NHL Stenden)
„Veľmi mi chýbal môj vlastný jazyk a naše jedlo. Doteraz si pamätám, ako som raz v meste našla poľský obchod. Mali tam bryndzu aj Brumíky a ja som sa tešila ako malé dieťa, že si môžem urobiť halušky a dať si snack z detstva. Popravde, po dvoch rokoch v zahraničí som si však našla cestu aj k ich kuchyni a spôsobu života a dnes mi to nesmierne vyhovuje.“ (Martina, NHL Stenden)
„Keď som v prvom ročníku išla na jesenné prázdniny domov a potom sa vrátila, uvedomila som si, že v Haagu dva týždne takmer vôbec nesvietilo slnko. To dosť ovplyvňovalo moju náladu. Menším kultúrnym šokom bolo napríklad aj to, že tu nie je DM-ka! 😀 Postupne som si však zvykla, našla obľúbené miesta a nové zvyky. Najviac mi pomohlo prestať bojovať proti tomu, že veci sú iné, a proste ich prijať. Nakoniec sa všetko obrátilo k lepšiemu a vďaka tomu som oveľa flexibilnejšia a odolnejšia.“ (Ella, Haag)
Strach a obavy sú prirodzenou súčasťou každej veľkej zmeny. No ak im nedovolíš, aby ťa ovládli, zistíš, že každá prekonaná prekážka ťa posunie neskutočne vpred.
Vykroč do neznáma. Stojí to za to!