Rada by som vám bližšie opísala, ako prebiehala výučba na dánskej univerzite, aby ste si vedeli lepšie predstaviť, čo znamená inovatívne, praktické štúdium s dôrazom na podporu kritického myslenia študentov.
Na Aarhus University v Dánsku som študovala odbor Human Security. Je to odbor, ktorý zahŕňa široké množstvo tém takže sa študenti po dokončení tohto programu môžu vybrať rôznymi smermi. Zameriavali sme sa na environmentálnu bezpečnosť, ekonomickú, politickú, sociálnu alebo osobnú bezpečnosť, ako aj bezpečnosť v oblasti zdravia, alebo jedla. Tieto všetky boli v poslednom čase ohrozené rôznymi globálnymi hrozbami, ako napríklad klimatická kríza a s ňou spojené množstvo problémov a konfliktov, ktoré tu, v Európe, ešte nepociťujeme v takej miere ako ľudia v iných častiach sveta. Aj keď som neštudovala na slovenskej vysokej škole, z rozprávania svojich kamarátov viem, že majú počas jedného semestra veľa predmetov, a niekoľko zápočtov a skúšok naraz v krátkom období. Keďže sa im skúšky nakopia, musia sa rýchlo naučiť veľa učiva, z ktorého pravdepodobne väčšinu aj zabudnú.
V tomto vidím veľa rozdielov medzi slovenským a dánskym spôsobom výučby na univerzitách. My sme mali každý semester iba 2 alebo 3 predmety. To sa môže zdať ako veľmi málo, ale v skutočnosti sa na týchto hodinách študenti veľa naučia a hlavne si veľa zapamätajú. Jeden z dôvodov je, že hodiny neprebiehajú štýlom profesor prednáša, študent počúva. Síce nejakú časť z 3-hodinového predmetu mal profesor prezentáciu a rozprával o danej téme, vždy do toho zapájal aj študentov – pýtal sa na ich názor, dával im rôzne úlohy alebo vyhradil čas na skupinovú diskusiu. Po tejto časti hodiny sme mali aj seminár, ktorý sa zameriaval iba na zadania z reálneho života, na diskusie v malých skupinách, alebo prezentácie študentov na rôzne témy a následne diskusie. Takto si študent z hodiny veľa zapamätá, počuje názory a poznatky iných ľudí, takže sa aj tie jeho rozširujú. O to viac, keď je program veľmi medzinárodný čo bolo aj v mojom prípade Asi polovička spolužiakov bola z Dánska, ale ostatní boli z rôznych kútov sveta. Aj naše predošlé zamerania na bakalárskom štúdiu boli veľmi rôznorodé. Táto skutočnosť znamenala, že ľudia poznali rôzne zvyklosti, názory a postoje, a mali rôzne informácie a poznatky zo svojho študijného odboru. Tým sa diskusie stali ešte zaujímavejšie.
Dánsky spôsob výučby je zameraný na prepájanie teórie s praxou – toto platí počas vyučovania, na skúškach alebo pri stážach, ktoré študenti absolvujú ako súčasť štúdia. Ja som napríklad mala predmet, kde sme sa učili o rôznych ekosystémoch. Keďže sa v Aarhuse nachádzajú obrovské skleníky s botanickou záhradou, ktorých súčasťou je púšť alebo dažďový prales, mali sme vyhradený čas kedy sme sem v rámci spomínaného predmetu išli. Bolo úplne iné zažiť tieto ekosystémy, vidieť rastliny, ktoré sú pre ne typické a počúvať výklad profesora tam, ako sa len o nich učiť v škole. Takáto skúsenosť s danou témou zanechá v človeku oveľa hlbšiu spomienku. Takisto sme navštívili UN City v Kodani, kde sme mali vybavenú prednášku od ľudí, ktorí tam pracujú, a tak sme sa dozvedeli veľa z prvej ruky.
Aj keď boli predmety zamerané na konkrétnu oblasť, napr. Conflict dynamics and management, vždy sme sa počas hodín snažili diskutovať o rôznych druhoch bezpečnosti a prepájať tieto témy. Následne sme sa aj pri písaní záverečných prác a projektov mohli zamerať na oblasť, ktorá nás zaujímala a o ktorej sme sa chceli viac naučiť a venovať sa jej. Záverečné projekty boli veľmi prakticky orientované a zamerané na tímovú spoluprácu. Dopredu sme dostali zadanie a boli sme rozdelení do skupín, v ktorých sme mali pracovať – väčšinou 4-7 ľudí. Často to bolo aj 2 mesiace pred skúškou aby sme mali dostatok času na meetingy, spoločnú, ako aj individuálnu prácu.
Projekt sme mali navrhnúť, a bol hodnotený tak, ako keby mal byť naozaj zrealizovaný. Mali sme za úlohu opísať danú problematiku, navrhnúť riešenie, budget, zohľadniť čím by mohol byť projekt ohrozený, alebo kto a čo by bol projektom pozitívne, ale aj negatívne ovplyvnený. Takisto sme mali navrhnúť ako by sme výsledky projektu monitorovali a čo by sme robili v prípade, že by niečo nevychádzalo tak, ako to bolo naplánované. V rámci práce na tomto projekte sme dokonca išli na víkend do Sandbjergu – platili sme iba symbolickú cenu, inak to hradila škola. Mali sme tam priestor pracovať v skupinách v peknom prostredí dánskeho vidieku, aj spoznať okolie vďaka prechádzkam. Samotná skúška prebiehala napríklad tak, že sme svoj projekt spoločne odprezentovali pred profesormi, následne mal každý z nás skúšku individuálne a k tomu sme mali napísaný projekt, v ktorom bolo pri každej časti napísané meno študenta alebo študentov, ktorí na nej pracovali, odovzdať. Bol to projekt na niekoľko desiatok strán, a museli sme mu venovať veľa času kvôli spoločným meetingom. No popri štúdiu sme zažili aj veselé chvíle, stali sme sa kamarátmi, a spoznali sme rôzne miesta pri stretávaní sa a študovaní. Na štúdium určite odporúčam budovu Dokk1, kde sa nachádza aj knižnica alebo, nielen na štúdium, Café Mellemfolk – kaviareň plná dobrovoľníkov s príjemným prostredím. 🙂
Rada by som spomenula aj vzťah medzi profesormi a študentmi – ten je veľmi otvorený a kamarátsky. Často chcú aby ich študenti oslovovali ich prvým menom. Vždy sú ochotní vám pomôcť, poskytnúť materiály naviac, alebo sa s vami stretnúť a porozprávať. Jeden z našich profesorov nás ako skupinu pozval na konzultáciu s ním k nemu domov, čo hovorí samo za seba. Verím, že vás dánsky spôsob výučby na univerzitách zaujal a budete mať možnosť ho zažiť!