Po vyhlásení výsledkov referenda o vystúpení z EU 23. júna 2016 nikto nemôže očakávať, že sa zmeny udejú za noc a ich dopad bude okamžitý. O tom nás uistili aj naši partneri z popredných britských univerzít vo svojich vyhláseniach a emailoch hneď na druhý deň.
Paradoxne, ani len politici, ako napr. Boris Johnson, ktorí boli na čele kampane pre odchod z EU, toto „víťazstvo” neoslavujú ako by sa čakalo, ale vystupujú pred médiami s kamennými tvárami, pretože nemajú žiadny konkrétny plán ako ďalej pokračovať a obávajú sa ekonomických následkov tohoto kroku.
Aj v Británii sa stali občania obeťami populistických sľubov a klamstiev o lepšej budúcnosti za jedinú noc a všetkých analytikov a ekonómov, ktorí predpovedali pravý opak nazývali klamármi a bábkami Bruselu. Hneď na druhý deň sa však lídri kampane za odchod, vrátane Nigela Faraga, priznali ku “chybám”, ktoré odkomunikovali voličom počas kampane a nepravdami ich nalákali na rozhodnutie voliť za odchod.
Už dnes je všetkým jasné, že odchod z EU neprinesie ekonomický rozmach, nakoľko Britská libra zaznamenala najhorší prepad za poslednýh 30 rokov a Briti za jednu noc stratili na kapitálových trhoch sumu rovnajúcu sa niekoľko-ročným členským príspevkom do Európskej pokladnice. Navyše, pokiaľ si budú chcieť udržať nadštandardné obchodné vzťahy s EU a zónu voľného obchodu, budú musieť naďalej prispievať a prijímať nariadenia EU tak, ako to robí Nórsko alebo Lichtenštajnsko s tým rozdielom, že stratia svojho eurokomisára a europoslancov, teda reálnu šancu v politike a zákonoch EU niečo ovplyvniť. Lídri kampane za odchod sa ďalej priznali, že počet migrantov z krajín EU sa po odchode nezníži tak, ako to sľubovali v kampani. Tým sami vyvrátli spolu 5 zo 6-tich bodov svojej kampane. Chladných Britov to nenechalo ľahostajnými a vyhlásili petíciu za opätovné konanie referenda, ktorú už podpísali viac ako 4 milóny občanov, teda sa ňou bude zaoberať aj Britský parlament.
Okamžitý nepriazdnivý hospodársky a ekonomický vývoj lídrom kampane za odchod naznačil, že vystúpenie z EU by pre nich mohlo mať katastrofálne následky. Preto sa teraz momentálne nikto nehrnie do toho, aby oficiálne ohlásil únii odchod, tzv. článok 50 Lisabonskej zmluvy a bude trvať ešte nejaký čas, kým sa tak stane. Najskôr sa tak môže udiať v októbri, kedy David Cameron oficiálne odstúpi z kresla premiéra a ujme sa toho jeho nástupca. Tým sa začne 2-ročné obdobie rokovaní o podmienkach vystúpenia z EU a následne bude ešte nejaký čas trvať, kým podmienky právne vstúpia do platnosti. Pokiaľ vôbec, reálne teda Británia vystúpi z únie od januára 2019 alebo neskôr.
Keďže kampaň za odchod z EU nemá pripravené žiadne ďalšie konkrétne kroky ako pokračovať ďalej, nechajú si zrejme vypracovať podrobnú analýzu dopadu a celá diskusia sa presunie na pôdu britského parlamentu, ktorý bude takýto krok musieť zrejme oficiálne schváliť, nakoľko referendum nie je právne záväzné. Tým sa začiatok oficiálnych rokovaní s EU môže z októbra 2016 ešte posunúť. Okrem ekonomického dopadu musia tiež počítať s ambíciami Škótska a Severného Írska osamostatniť sa a pričleniť sa späť do EU.
Čo to znamená pre našich študentov?
Z výhod kvalitného štúdia financovaného výhodnými študentskými pôžičkami budú s určitosťou naďalej benefitovať študenti, ktorí v Británii už študujú a tiež noví študenti, ktorí nastupujú v školskom roku 2016/17, 2017/18 a pravdepodobne aj 2018/19.
Pokiaľ študent začne študovať s možnosťou získania študentskej pôžičky, bude mu umožnené za rovnakých podmienok aj doštudovať napriek tomu, že Británia už môže byť v tom čase aj oficiálne mimo EU. Student Loans Company, ktorá pôžičky vydáva a spravuje to dnes oficiálne potvrdila vo vyhlásení pre študentov s nástupom od septembra 2016 a potvrdenie pre ďalší rok by malo byť známe najneskôr do septembra, kedy študenti opäť začnú podávať prihlášky na ďalší školský rok.
Pokiaľ Ste teda prijatí na niektorú z britských univerzít, nie je dôvod sa teraz svojho sna vzdať a odmietnuť kvalitné štúdium, ktoré Vám určite zmení život tak, ako ho zmenilo mne! 🙂
Študenti z Európy tvoria dnes podstatnú časť populácie na väčšine Britských univerzít, niekde je to až 26%, a univerzity si uvedomujú ich dôležitosť a prínos v celom systéme. Úplné zastavenie študentských pôžiciek by ich situáciu výrazne zhoršilo z finančného hľadiska a prišli by aj o nadaných mladých vedcov a študentov, ktorí im vytvárajú veľkú pridanú hodnotu.
Po 7-ročnej skúsenosti so životom a mentalitou ľudí v tejto krajine zastávam názor, že viac ako národovci sú Briti pragmatici a obchodníci, teda neurobia niečo, co by výrazne zasiahlo ich peňaženky nehovoriac o potenciálnom odštiepení Škótska a Severného Írska, ktoré chcú byť v EU, takže celý odchod ešte určite prehodnotia.